Košice (TASR) – Spolu sú ligotavejšie je názov výstavy dvoch unikátnych zlatých pokladov zo Slovenska a Maďarska z obdobia 15. až 17. storočia, ktorú slávnostne otvorili dnes v košickom Východoslovenskom múzeu (VSM) pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí.

V špeciálnej trezorovej miestnosti sú vystavené Košický zlatý poklad (KZP) objavený v roku 1935, pozostávajúci z 2920 zlatých mincí, troch medailí a masívnej zlatej reťaze, a poklad s 261 kusmi zlatých mincí, ktorý našli roľníci v apríli 2002 v maďarskom meste Újfehértó.

Výstava je jedinečným príkladom cezhraničnej muzeálnej spolupráce. Ide o spoločný projekt VSM a Múzea Andrása Jósu v Nyíregyháze. Maďarský poklad má na Slovensku výstavnícku svetovú premiéru, pretože maďarskí múzejníci ešte len pripravujú pre neho špeciálnu trezorovú miestnosť.

“Je to mimoriadne výstavnícke podujatie, ktoré nemá na Slovensku obdobu,” uviedol pre TASR generálny riaditeľ sekcie Ministerstva kultúry SR Jozef Lenhart, ktorý výstavu spolu s maďarským kolegom Mihályom Nagyom z Ministerstva vzdelávania a kultúry MR a zástupcami Košického samosprávneho kraja a župy Szabolcs-Szatmár-Bereg výstavu otvoril. Podľa neho je to výstavnícky top produkt. “Iniciatíva síce vyšla nie z ministerstva, ale z VSM, dá sa však povedať, že aj regionálne múzeá vytvárajú nadčasové a divácky veľmi úspešné podujatia,” dodal Lenhart.

Na vernisáž pricestovalo asi 200 maďarských turistov špeciálnym Zlatým vlakom, ktorý vypravili z Nyíregyházy. Poklad videli prvý raz. Na vernisáži si mohli pozrieť scénku košickej skupiny historického šermu Aramis o tom, ako sa mohol poklad dostať do zeme.

Podľa riaditeľa VSM Róberta Polláka sú v Košiciach vystavené teraz dva megapoklady, ktoré nemajú v stredoeurópskom priestore obdoby. Ako uviedol, maďarský je zložením podobný košickému. Je síce menší rozsahom, ale obsahuje viac numizmatických unikátov, medzi nimi napríklad zlatú mincu švédskeho kráľa Gustáva Adolfa II. z roku 1632. Je pravdepodobné, že poklad z Újfehertó bol majetkom bohatej rodiny alebo kupca. Zbierali ho dlhý čas a je pestrou skladbou poľských, sedmohradských, gdanských, lübeckých a benátskych mincí, teda razieb veľkých obchodných stredísk. Múzejníci nevylučujú predpoklad, že súvisel so šľachtickou rodinou Rákocziovcov alebo Tökölyovcov.

Celková hmotnosť košického pokladu je 11,5 kg a maďarského 1,3 kg rýdzeho zlata.

Výstava je venovaná 135. výročiu vzniku VSM a 40. výročiu prvej kompletnej prezentácie KZP. Potrvá do septembra, a potom ju uvidia v Maďarsku. Na jeseň sa začne rekonštrukcia historickej budovy VSM na Námestí Maratónu mieru a KZP sa na ten čas presunie do Bratislavy.

Zdroj: © TASR 2007

www.zlatnik.sk využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.