Najviac zlata je len pár metrov pod Manhattanom

Najväčšia koncentrácia zlata na svete je priamo v srdci New Yorku. V nedobytnom trezore vytesanom v skalnom podloží Manhattanu ukrýva Federal Reserve Bank of New York (jeden z 12-tich amerických finančných ústavov tvoriacich systém centrálnej banky USA) cez štvrtinu oficiálnych zlatých rezerv sveta.

V newyorskom podzemí 25 metrov pod úrovňou ulice a 15 metrov pod hladinou oceánu je trezorom dno trojposchodového bunkra , ktorého rozľahlá hala je rozdelená do kóji ako v pivniciach slovenských bytoviek. S tým rozdielom, že miesto obvyklých zbytočností a kompótových fliaš je v nich úhľadne poskladaných cez sedem tisíc ton zlata v podobe zlatých tehál. Do trezoru vedie len jeden jediný vchod, ktorý však nemá dvere. Aby bola zaistená absolútna bezpečnosť, uzatvára miestnosť bezmála tri metre vysoký 90 tonový oceľový valec, ktorý má priemer cez tri metre. Jeho pootočením o 90 stupňov sa objaví vchod. Keď sa otočí späť, valec vo svojom 140 tonovom ráme mierne poklesne a trezor nepriedušne uzavrie. Skalný trezor je ešte pre istotu obmurovaný oceľou vystuženým betónom. Je samozrejmosťou, že všetko istí aj najdokonalejšia elektronika, trezor samotný i prístupová cesta k nemu sú pod neustálym dohľadom priemyselných kamier. Každý kto sa k pokladu priblíži, musí sa ozbrojenej stráži preukázať osobitným povolením. V prípade poplachu sa uzavrie nielen trezor, ale behom niekoľkých sekúnd aj všetky vchody do banky. Ďalšie bezpečnostné opatrenia však banka neprezradí.

Legenda hovorí, že budova New York Federal Reserve je naschvál naprojektovaná tak, že z vonka vyzerá ako väzenie, aby nikoho nenapadlo vyskúšať dostať sa dnu.

V kójach oddelených železnými mrežami je poskladaných 575 tisíc zlatých tehál najvyššej 99,5 percentnej rýdzosti. V dnešnej tržnej cene to predstavuje asi 94 miliárd dolárov. Zlato v newyorskom podzemí nepatrí až na malé výnimky Spojeným štátom. Banka tu stráži zlaté poklady 60 centrálnych bánk cudzích štátov a medzinárodných inštitúcií. Komu zlato konkrétne patrí, banka nesmie prezradiť. Identitu vlastníkov pozná údajne len niekoľko pracovníkov banky. Súkromné zlato v banke nesmie byť.

Klienti volia trezor v centre finančnej štvrti New Yorku predovšetkým kvôli bezpečnosti a tiež pre prvotriedne služby, ktoré banka ponúka. Keď napríklad len pár ulíc odtiaľto teroristi zasiahli svetové obchodné stredisko a obidva mrakodrapy sa zrútili, trezor sa ani nezachvel. Napriek tomu ho ihneď uzavreli a skončili všetky práce so zlatom, pretože budovu banky využili záchranári ako poľný lazaret. Práca so zlatom vyžaduje vedľa jednoznačnej registrácie každej tehly taktiež ich dokonalé odváženie. Preto trezorovej sále dominujú elektronické váhy s presnosťou tisíciny trojskej unce , teda asi 0,003 gramu. Váženie i preprava tehál o hmotnosti v priemere 12,5 kilogramu je však namáhavá a svojím spôsobom nebezpečná práca. Aj preto majú pracovníci na nohách špeciálne topánky s magnéziovým vrchom, ktoré odolajú aj padajúcej zlatej tehle.

Za uloženie zlata si banka nič neúčtuje, poplatky si vyberá len za manipuláciu so zlatými prútmi. Koľko to stojí bankári neprezrádzajú. Medzinárodný menový fond registroval v roku 2003 na svete 938 miliónov trojských uncí, teda 29 175 ton oficiálne priznaných zlatých rezerv.


zlatnik@zlatnik.sk
 

Zdroj a foto: Federal Reserve Bank of New York – Denník Moravia – 4.10.2004- theinsider.com – min

Comments

comments