Bratislava (TASR) – Výstavu Košický zlatý poklad sprístupnili v priestoroch bašty Luginsland na Bratislavskom hrade.

“Je to výnimočná udalosť, keď tu máme unikát európskeho významu,” uviedol v príhovore na vernisáži generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Peter Maráky. Súčasťou slávnostného otvorenia bola premiéra polhodinového filmu Košický zlatý poklad. V ňom historik Pavel Dvořák prezrádza jeho objavenie i dobrodružné presuny v rámci Československa. No kompletná história vyše 11 kg pokladu z rýdzeho zlata dodnes nie je presne objavená, aj keď autorovi rovnomennej knihy Mareka Budaja sa podarilo určiť úzky okruh troch možných ľudí, ktorí poklad zakopali.

“Je to poklad obrovskej hodnoty masou zlata, ucelenosťou zbierky i historickou výpoveďou,” uviedol pre TASR Dvořák. Bol objavený v 30. rokoch minulého storočia v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 v Košiciach. Ihneď sa vedelo, že ide o unikátny nález. Tvorí ho 2920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna atypicky vyhotovená v zlatom variante a možno ju považovať za svetovú raritu. Súčasťou pokladu je aj vzácna polkilová renesančná zlatá reťaz v dĺžke 214 cm a s rýdzosťou 990/1000.

Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, do ktorej pri kopaní narazil Peter Stacho. Spolu s ďalšími robotníkmi mince chceli predať zlatníkovi i na ulici. Zlatník upozornil políciu, ktorá u nich zaistila 126 zlatých dukátov.

“Robotníci mali smolu, pretože pre krádež prišli o tretinovú odmenu z nálezu pokladu, čo bolo mnohonásobne viac ako ich dlhoročný zárobok,” dodal Dvořák.
     
Vzácnosť pokladu potvrdzuje aj časový rozsah výroby mincí od roku 1402 do 1679. Sú od 71 vydavateľov z Anglicka, Škandinávie a mnohých ďalších krajín. Iba tri dukáty pochádzajú z košickej mincovne. Pri posudzovaní obdobia ukrytia mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Ten je na uhorských dukátoch Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v budove bývalej Spišskej komory, čo podľa Dvořáka bolo vtedy malé ministerstvo financií. Predpokladá sa, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou.
 
Výstavu pripravilo Historické múzeum SNM s Východoslovenským múzeom v Košiciach, vydavateľstvami Slovart a RAK. Finančne ju podporilo Ministerstvo kultúry SR a potrvá do konca augusta.

Copyright © TASR 2009