Banská Bystrica (TASR) – Asi 500 miliónov Sk investovala doteraz firma Kremnica Gold do projektu ťažby zlata v Šturci pri Kremnici, ktorý pripravuje táto dcérska spoločnosť kanadskej firmy Tournigan Gold Corporation od roku 2003. Investície zahŕňajú aj náklady na geologický prieskum v rokoch 1995 až 1997. V roku 2007 chcú Kanaďania preinvestovať v SR ďalších 200 miliónov Sk.

“Pozitívne vnímame novelu banského zákona, ktorý po takmer ročnej diskusii v odborných kruhoch schválila Národná rada SR v marci 2007. Stanovila rámec vývoja slovenského baníctva a používaných banských technológií. Konkrétnejšie rieši proces prípravy a ťažby zlata. Môžeme postupovať v ťažbe pri Kremnici povrchovým spôsobom, ako sa tam ťažilo v minulosti, avšak modernejšími technológiami,” povedal dnes na tlačovej konferencii riaditeľ Kremnica Gold Boris Bartalský.

Spresnil, že na základe novely na získavanie zlata môžu použiť len celosvetovo najlepšiu dostupnú technológiu (BAT), logicky šetrnú k ľuďom aj prírode. Súhlasné stanovisko s použitím kyanidovej ako najlepšej dostupnej technológie sa okrem iného vyžaduje aj od mestského a obecného zastupiteľstva či samosprávneho kraja.

Projekt ťažby zlata je podľa viceprezidenta Tournigan Josepha Ringwalda v súčasnosti vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Ministerstvo životného prostredia požiadajú o predĺženie termínu na jeho ukončenie z konca roka 2007 o rok. Na základe získaných pripomienok od občanov, predstaviteľov obcí a ochranárov chcú doplniť dva varianty umiestnenia kyanidovej úpravovne mimo mesta. Jej postavením v blízkosti odkalísk by sa odstránila potreba budovania potrubí na prepravu kalu a čerpanie vody a znížilo zaťaženie regiónu dopravou.
 
Ťažbu v najmodernejšej prevádzke spĺňajúcej prísne európske normy v lome Šturec plánujú spustiť následne dva roky po schválení EIA. Ročne predpokladajú získať 2 až 3 tony zlata.

Prepadlisko po prerušenej ťažbe v lome v roku 1992 je podľa predstaviteľov Kremnica Gold environmentálnou záťažou najvyššieho stupňa. Neurobili v ňom žiadne úpravy, rekultivácie a nezabezpečili ho. Je poddolované, hrozia zosuvy, kamenné lavíny, ale v zmysle banského zákona ide o banskú prevádzku, keďže ťažbu neukončili. Toto nebezpečné miesto pritom slúži na školské výlety či amatérsky banský výskum. Existujú dve možnosti odstránenia environmentálnej záťaže. Buď niekoľko 100 miliónov Sk investujú štát a mesto na rekultiváciu celého prostredia, alebo sa bude pokračovať v ťažbe v lome, čo je dané zákonom a už teraz sa vytvára fond na rekultiváciu.

Zdroj: © TASR 2007

www.zlatnik.sk využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.