Bratislava 4. októbra (TASR) – Návrh španielskeho ekonóma Jesúsa Huertu de Sota, že globálny finančný systém by stabilizoval návrat k zlatému štandardu, teda plného krytia vydaných peňazí zlatom, nepovažujú slovenskí ekonómovia za reálne riešenie.

Išlo by o návrat k menovému systému, ktorý fungoval v svetovej ekonomike od 19. storočia do druhej svetovej vojny a to nie je smer, ktorým by sa mal finančný systém uberať, tvrdí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. “Recepty 19. storočia asi nemôžu fungovať v 21. storočí. Nedokážem si predstaviť, že by vlády 200 krajín sveta boli ochotné sa na niečom takom dohodnúť. Aj eurozóna, ktorá má len 17 členov, vyžaduje, aby ich ekonomiky boli čo najviac homogénne. Kto by skrížil Čínu s Hondurasom, Egyptom, Brazíliu, USA a Ruskom?” povedal pre TASR Baláž.
 
Plné krytie všetkých vydaných peňazí zlatom by nemuselo napokon prispieť k stabilite finančného systému. “Krytie mien zlatom spôsobuje, že menová masa je závislá od objemu zlata. V prípade zlata môžu nastať nepredvídané udalosti, nové náleziská, občianska vojna v krajine veľkého producenta zlata  a tie by mohli ovplyvniť globálnu rovnováhu,” konštatoval pre TASR hlavný ekonóm UniCredit Bank Slovakia Ján Tóth.

Fixovanie mien na zlato je už prekonanou etapou v histórií, tvrdí hlavný ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. “Veľmi podobný systém fixných svetových výmenných kurzov, kde na konci jeho reťaze bolo prostredníctvom amerického dolára tiež naviazanie na rezervné zlato, bol znovuzavedený v Bretton Woods po druhej svetovej vojne. Ako ukázala skúsenosť svetového hospodárstva, išlo o systém neudržateľný, ktorý skončil na začiatku 70. rokov minulého storočia,” dodal pre TASR Vaňo.

V tejto súvislosti Vaňo odmieta aj ďalší Sotov návrh na zrušenie centrálnych bánk. “V prípade Európskej centrálnej banky možno hovoriť o nespochybniteľne pozitívnom prínose k zmierneniu dopadov recesie, ako aj turbulencií vo finančnom sektore,” upozornil ekonóm.

Tretí návrh španielskeho ekonóma Sota sa týka zavedenia 100-% povinných rezerv na všetky bankové vklady bez výpovednej lehoty a ich ekvivalenty. Podľa Juraja Karpiša z Inštitútu sociálnych a ekonomických štúdií by to bol dobrý krok. “Stabilná peňažná ponuka by garantovala poskytovanie úverov iba maximálne v objeme, v akom existujú reálne úspory na krytie úverovaných projektov. To by významne obmedzilo rozsah chybných investícií, aké dnes vidíme napríklad v sektore nehnuteľností”, povedal pre TASR Karpiš.

Rizikom by však boli veľké náklady a obmedzenie činnosti bánk. “V prípade trvania na 100-% rezervách by finančné inštitúcie slúžili len ako bezpečnostné schránky na úschovu úspor. Prakticky by nebolo možné poskytovať úvery. A to nie len hypotekárne úvery, teda pôžičky na niekoľko desaťročí na zabezpečenie bývania, ale ani úvery firmám,” oponuje ekonóm Vaňo.