České korunovačné klenoty
Pražský hrad, jeho chránená oblasť včítane archeologických nálezov, je uznávaný v Českej republike za Národnú kultúrnu pamiatku č.1. Na ďalšom mieste v poradí sú České korunovačné klenoty. Uložené sú trvalo na Pražskom hrade, a vystavené môžu byť tiež len na jeho území. Stáva sa to len však pri celkom mimoriadnych udalostiach. Prvý krát to bolo v roku 1929 v rámci osláv milénia svätého Václava a potom nasledovali tieto letopočty: 1945, 1955, 1958, 1968, 1975, 1978, 1993, 1998 a 2003. O vystavení korunovačných klenotov má právo rozhodnúť výhradne prezident republiky.
Korunná komora v chráme sv. Víta, v ktorom sú korunovačné klenoty českých kráľov uložené, je bez bezpochyby najneprístupnejšie miesto na Pražskom hrade. Dvere, tak isto ako pancierová skriňa na klenoty, majú sedem zámkov a k ich otvoreniu a a vybratiu klenotov sa musí združiť sedem držiteľov kľúčov: prezident republiky, predseda vlády, arcibiskup pražský, predseda Poslaneckej snemovne, predseda Senátu, dekan Metropolitnej kapituly u sv. Víta a primátor mesta Prahy.
Tradícia siedmich kľúčov vznikla potom, čo v roku 1791 kráľ Leopold II. vyhovel žiadostiam českých stavov o vrátení klenotov z Viedne do Prahy. Boli uložené v chráme sv. Víta na Hrade, tentoraz v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou, za železnými dverami s piatimi zámkami. Vyhradená im bola zvláštna skriňa, opatrená ďalšími dvoma zámkami, ku ktorej dostali kľúče dvaja strážcovia klenotov. Aj keď sa pozdejšie miesto ich uloženia menilo, tradícia so siedmimi kľúčmi sa udržala.
Hodnota Českých korunovačných klenotov sa v peniazoch nedá vyjadriť. Okrem nedoceniteľnej historickej hodnoty sa stali aj vzácnym symbolom českej štátnosti.
Súbor tvorí Svätováclavská koruna Karola IV., k nej patriace puzdro a poduška, kráľovské žezlo a jeho puzdro, kráľovské jablko a jeho puzdro, korunovačný plášť a ďalšie odevné súčasti: pás, manipul, štola a hermelínový golier. V stredoveku patrili k súprave ešte prsteň, zlaté náramky a krištáľová nádoba na sv. olej.
Svätováclavská koruna
Svätováclavská koruna – klenot zhotovený zo zlata vysokej rýdzosti (21-22 karátov), zdobený drahými kameňmi a perlami – je v korunovačnej súprave najstaršia. Váži takmer dva a pol kilogramov, aj s krížikom je vysoká 19 cm, v priemere má taktiež 19 cm a každý zo štyroch dielov čelenky meria 14,5 cm. Ku svojej korunovácii v roku 1347 ju dal zhotoviť Karol IV., potom ju venoval patrónovi zeme sv. Václavovi a zanechal ju, ako štátnu korunu, ku korunovácii ďalších českých kráľov, svojich nástupcov na českom tróne. Azda až do konca svojho života (1378) ju však nechával upravovať a doplňovať najvzácnejšími kameňmi, ktoré sa mu podarilo získať. A tak sa koruna vyvíjala do svojej súčasnej podoby.
Svojím tvarom nadväzuje na predchádzajúce koruny Přemyslovcov i kráľov francúzskych. Má podobu čelenky zo štyroch dielov, z ktorých každý vrcholí veľkou ľaliou. diely sú hore prepojené dvoma oblúkmi, na ktorých sú pripevnené ozdoby staršieho šperku (čelenky alebo pásu). Na vrcholu koruny, kde sa oblúky krížia, je umiestnený zlatý krížik so zafírovou kameou, drahokamom zdobeným rytinou. Na korune je celkom 19 zafírov, 44 spinelov, 1 rubín, 30 smaragdov a 20 perál.
Podľa príkazu Karola IV. mala byť nová kráľovská koruna natrvalo uložená vo Svatovítskej katedrále. Ale už prvý Karolov nástupca, jeho syn Václav IV. zrejme počiatkom 15. storočia dal korunovačné klenoty previezť na hrad Karlštejn, kde mali byť v nepokojných rokoch sporov o vládu lepšie chránené. Od tých dôb sa miesto ich uloženia mnohokrát zmenilo, obvykle za politických nepokojov, bojov o český trón a vojnového nebezpečenstva. Búrlivé 17. storočie prinieslo dramatický osud aj korunovačným klenotom. Miesto uloženia sa menilo mnohokrát. Na nejaký čas sa ocitli opäť vo Svatovítskom chráme, potom v úrade Desek zemských, potom na Staromestskej radnici. V dobách ohrozenia Prahy našli úkryt aj v Českých Budejoviciach. Trvalejšie miesto im určil panovnícky rod Habsburgov vo Viedni, kde zostali takmer do konca 18. storočia. Ale aj keď boli uložené kdekoľvek, na Karlštejne alebo vo Viedni, ku kráľovskej korunovácii boli vždy prevezené do Čiech, na Pražský hrad.
Zlaté kráľovské jablko a žezlo , ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou Českých korunovačných klenotov, vznikli o mnoho pozdejšie ako Svätováclavská koruna, ktorá v českom korunovačnom súbore má dominantné postavenie. Na rozdiel od nej sa jablku ani žezlu nedostalo pozornosti. A to aj napriek tomu, že sa jedná o veľmi významné a ojedinelé ukážky renesančného zlatníctva. Ich vznik sa datuje od prvej poloviny 16. storočia, najskôr do doby Ferdinanda I., korunovaného roku 1527 českým kráľom, 1531 rímskym kráľom a 1556 cisárom.
Žezlo
Žezlo, zhotovené zo zlata takej istej rýdzosti ako jablko, je 67 cm dlhé a váži 1013 gramov. V súbore Českých korunovačných klenotov nahradilo žezlo z čias Přemyslovcov. Je zdobené štyrmi zafírmi, piatimi spinelmi a šesťdesiatimi dvoma perlami. Skladá sa z niekoľkých rozdielne tvarovaných častí spojených s prstencami, v mieste rukoväte zvýraznenými radou perál. Celú plochu všetkých dielov pokrýva jemne cizelovaná dekorácia s prevládajúcim motívom vinných úponiek, lístkov, kvetov, alebo akantov. Niektoré partie sú naviac pokryté pestro farebným emailom. Výpravná hlavica žezla je vytvorená na spôsob akéhosi kvetu s esovitými stopkami s jemnými akantmi, z ktorých vyrastajú drahé kamene a perly.
Jablko
Jablko je zhotovené zo zlata vysokej rýdzosti (18 karátov), váži 780 gramov a je vysoké 22 cm. Skladá sa z dvoch ploskatých pologúľ spojených ozdobným prstencom a sú zavŕšené pomerne veľkým krížikom. Na kruhu pod krížom je nápis DOMINE IN VIRTUTE TUA LETABITUR REX ET SUPER SALUTARE TUAM EXULTABIT. V bohatej ornamentálnej výzdobe jablka dominujú drahé kamene a perly, pôvabným detailom sú drobné postavičky šestice sfíng, ktoré tvoria podnož kríža. Nápadne sa uplatňuje farebný súzvuk zlata, červených spinelov a modrých zafírov, miestami zdôraznenými pestrým emailom. Plochu oboch hemisfér pokrýva nesmierne precízne tepaný reliéf s figurálnymi výjavmi, ktoré sa so svojimi témami viažu ku korunovácii. Na hornej pologuli sú scény z histórie Dávida – Pomazanie Dávida a zápas Dávida s Goliášom, na dolnej pologuli výjavy z Genéze, znázorňujúci Adama kľačiaceho pred Stvoriteľom, uvedenie Adama do raja Stvoriteľa varujúceho Adama a Evu pred stromom poznania. Využitie týchto plôch pre figurálnu výzdobu je ojedinelé a naznačuje veľký význam, ktorý tejto insígnii jej objednávateľ prikladal.
Korunovačný plášť
Korunovačný plášť, uchovávaný na Pražskom hrade, je zhotovený z luxusnej hodvábnej tkaniny zvanej zlatohlav. Vzor látky tvorí hodvábna niť obtočená plochým zlatým drôtom. Plášť je polkruhový, bez rukávov, vzadu predlžený do vlečky. Je 312 cm široký, od krčného výstrihu do konca vlečky dlhý 236 cm. Po celom obvode je lemovaný hermelínom – zimnou bielou kožušinou hranostaja – pre svoju vzácnosť mnohokrát považovanú za kožušinu kráľov. Bádateľom sa ho podarilo presnejšie zaradiť do počiatku 17. storočia, do doby Fernidanda II. Korunovaný bol českým kráľom roku 1617, a ako je písané, že vraj bol odetý “v zlatohlavom plášti“. Posledným kráľom, ktorý bol v českom korunovačnom rúchu oblečený, bol Ferdinand V. pri korunovácii českým kráľom v roku 1836. Od tej doby má korunovačné rúcho význam len historický a umeleckohistorický. Završuje však unikátnu radu panovníckych odevov a ich fragmentov, ktoré sa na Pražskom hrade od 10. storočia dochovali.
Zdroj a foto: Hrad.cz
