Vplyv tepla a kyselín na drahé kamene
Niekoľko došlých e-mailov so žiadosťou o radu ohľadom pôsobenia teploty ohňa na niektoré drahokamy, prípadne ako na ne pôsobia rôzne kyseliny ma vyprovokovalo k tomu, že som sa rozhodol poriadne prevetrať svoj rozsiahly archív, ktorý mám založený od študentských čias a nájsť v ňom všetky informácie, ktoré sa týkajú tejto problematiky.
Nižšie uvádzam drahokamy a polodrahokamy s ktorými sa skôr či neskôr určite stretne pri práci každý zlatník a vplyv teplôt a kyselín na ich kvalitu a štruktúru.
Korund, rubín, zafír, padparadža: Rubín znesie veľmi vysokú páľavu bez poškodenia. Iné farebné korundy v žiari ohňa menia svoju farbu väčšinou na svetlejšie. Modrý zafír v páľave obelie (záleží to na obsahu farbiacich kysličníkov Fe, V, Ti, v Al2O3). V kyselinách sa neporušujú. Nebezpečenstvo pri zasadzovaní je veľmi malé, pretože korundy sú dostatočne húževnaté. Lom je nepravidelný.
Beryl (smaragd, akvamarín, zlatý beryl, morganit): Všetky beryly sú pri dosiahnutí teploty 750 oC veľmi citlivé, tj. v páľave menia farbu a poškodzujú sa. Kyselinám odolávajú. Dlhodobé slnečné žiarenie ma vplyv na jemné zafarbenie niektorých berylov, napríklad morganitu. Pri zasadzovaní pozor na miestne odštiepenia.
Alexandrit: Patrí do skupiny chryzoberylov. V ohni, kyselinách a pri tlaku sa chová ako rubín a zafír. Dobre znáša spájkovaciu teplotu a v kyselinách sa nemení.
Spinel: Všetky spinely môžu ísť do ohňa a kyselín bez obavy z ich poškodenia. Pravdepodobnosť ich poškodenia pri zasadzovaní je tiež minimálna.
Topás: Tento drahokam obsahuje mimo základnej látky ešte fluór, čo sa prejavuje veľkou citlivosťou voči ohňu. Niektoré brazílske topásy opatrným žíhaním menia farbu do červena, čo iste skúšať nebudeme, pretože všetky topásy strácajú svoju pôvodnú farbu, pokiaľ sa skôr nerozpadnú následkom vnútorného pnutia. Je to najštepnejší drahokam a stačí aj menší náraz, aby sa rozbil. Rozpúšťa ho horúca kyselina sírová.
Zirkón – hyacint: Je chúlostivý a citlivý ako na teplo tak aj na svetlo. Rádioaktívny thorium, alebo hafnium má vplyv na jeho štruktúru. Teplota nad 500 oC spôsobuje zmenu farieb (väčšinou na bielu). Rozpúšťa sa v horúcej kyseline sírovej. Je málo štiepný.
Turmalín: Bezfarebné a svetlo sfarbené turmalíny znesú dosť vysokú teplotu. Tmavé turmalíny sa tavia. Kyseliny na ne nepôsobia. Proti tlaku a nárazu je turmalín dostatočne odolný, Lom je nepravidelný.
Granát: Z tejto skupiny jedine pyrop – český granát znáša teplotu; ostatné granáty sa v žiari poškodia. Mimo demantoidu kyselinám dobre odolávajú. Sú lomové, vydržia tlak i náraz.
Olivín (peridot): Vydrží spájaciu teplotu, v kyselinách sa porušuje. Je ľahko štepný a pri tlaku odpraskáva.
Kremeň: V podstate nesmie do ohňa žiadna odroda kremeňa, pretože okolo 250 oC ich porušuje. V žiari praskajú alebo menia farby. Slnečné svetlo pôsobí na ametyst, ruženín a chrizopras. Kyseliny na ne (mimo fluorovodíkovej, ktorá porušuje všetky kremene) nepôsobia. Pozor si treba dávať na umelo farbené chalcedóny, ktoré už pri ponorení do moridla strácajú farbu. Kremene sú lomové a znesú dobre tlak aj náraz.
Opál: Je veľmi citlivý na teplo. Pretože obsahuje vodu, už na slnečnom svetle stráca opalizáciu (úbytkom vody). Už pri nízkej teplote praská. Kyseliny ho porušujú. Pri zasadzovaní ľahko oprskáva.
Tyrkys: Je citlivý na slnečné teplo. Už pri nízkej praská, pri vyššej sa spaľuje. Porušuje sa už v moridle.
Lapis lazuli: Je veľmi citlivý na teplo i moridlo.
Vltavín: Tento drahokam sa chová všetkých prípadoch ako sklo.
Živec – amazonit, labradorit: Živce sa v ohni i v kyselinách porušujú.
Jadeit: Tento i ostatné drahokamy skupiny pyroxenov sú citlivé na spájkovaciu teplotu (v žiari sa tavia ako sklo). Sú ľahko štepné. Kyselinám odolávajú.
Nefrit: Vydrží dosť značnú teplotu. V kyselinách sa neporušuje. Je veľmi húževnatý (naši predkovia ho používali ako nástroje).
Malachit: Nesmie do ohňa ani do kyseliny.
Pyrit: Nesmie do ohňa ani do kyseliny.
Krevel: Nesmie do ohňa ani do kyseliny.
Perla: Je veľmi citlivá na teplo a reaguje s kyselinami a moridlom.
Chryzopras: Zahriatím stráca farbu, reaguje s kyselinou fluorovodíkovou.
Achát: Tepelné zmeny môžu spôsobiť zmenu farieb, reaguje s kyselinou fluorovodíkovou.
Lazurit: Chrániť pred prudkými zmenami teploty a pred kyselinami.
Jantár: Nesmie do ohňa ani do kyseliny. Pri zasadzovaní odprskáva.
Koral: Nesmie do ohňa ani do kyseliny.
Je samozrejmé, že aj drahokamy, ktoré znesú spájkovaciu teplotu, chránime aspoň práškovou kyselinou boritou, alebo ešte lepšie – žiaruvzdornou pastou. Pred spájkovaním šperkov s drahými prírodnými kameňmi je nutné, aby bol každý dôkladne prezretý, či nie je poškodený, alebo nemá v sebe časť matičnej horniny alebo trhlinky. Takéto drahokamy radšej zo šperkov pred spájkovaním vyberieme, zabránime tak často nenahraditeľnej strate.
Pred pôsobením moridla chránime drahokamy vrstvou asfaltového laku, prípadne nanesieme vrstvu včelieho vosku. Tieto látky potom ľahko odstránime acetónom, benzínom, alebo terpentínom.
Všetky syntetické drahokamy (sú tým myslené syntetické korundy a spinely) znesú vysokú teplotu a kyseliny ich neporušujú.
zlatnik@zlatnik.sk
Zdroj: archív