Slávne diamanty – HOPE

45,52 karátov vážiaci oceľovo modrý diamant HOPE sa našiel v Indii, ako surový kryštál vážiaci 112 karátov. Prvá zmienka o ňom vyšla na svetlo, keď Jean Baptiste Tavernier, známy francúzsky cestovateľ 17 storočia, stretol v Indii otroka s podivným správaním. Vyšlo najavo, že otrok vlastní (hoci by otroci nemali mať žiaden majetok) oceľovo modrý kameň, ktorý sa na prvý pohľad javil ako veľký zafír, ale veľmi skúsený Jean Baptiste Tavernier rýchlo zistil, že sa jedná a diamant – najväčší modrý diamant na svete.

Legenda hovorí, že diamant pochádza z oka modly, ktorá sa nachádzala v chráme rieky Coleroon v Indii. Ak si povieme, že je to pravda, tak oko muselo mať partnera, ale osud “druhého oka” nie je jasný (nie je teda vôbec isté, či existovalo). HOPE by nebol prvým slávnym diamantom, ktorý začal svoju “kariéru” v posvätnej modle. Slávny diamant Idols Eye (Oko Modly) a Orlov pochádzajú podľa legendy tiež z modiel.

Tavernier kameň kúpil a prepašoval do Paríža, kde bol neskôr predaný Kráľovi Ludvíkovi XIV. Bol vybrúsený do trojhranného – hruškového tvaru, ktorý vážil 67.50 karátu a bol známy pod menom Francúzsky Modrý, alebo aj Tavernier-ov Modrý.

Tavernierov nákres Hope-ovho diamantu v 112 karátovej surovej forme.

Legiend o “neutešenej” budúcnosti vlastníka diamantu HOPE je veľa. Ludvík XIV venoval diamant Madame de Montespant, ale táto spáchala kráľovskú zradu. Iný nositelia diamantu na ” Francúzskom dvore ” bola princezná de Lamballie a Mária Antoanetta – oba boli popravené počas Francúzskej revolúcie.

Potom sa diamant stratil, a po dlhé roky o ňom nebolo počuť, ale v roku 1830 sa na trhu v Anglicku objavil veľký oceľovo modrý diamant iného tvaru, a s váhou iba 44,50 karátu, ktorý bol kúpený Henrym Thomasom Hope-om – anglickým bankárom.

V roku 1851 sa diamant vystavoval na výstave v Londýne a bol ohodnotený na milión dolárov – neskutočné množstvo peňazí na vtedajšiu dobu – nie je sa však čomu čudovať, bol to najväčší diamant svojho druhu na svete. Neskôr bol zdedený nasledovníkom, lordom Francis Pelham Clinton Hope-om. Jeho žena, prominentná Americká herečka, May Yohe, a hviezda na začiatku 20. storočia, odišla od svojho muža s iným. Zomrela v Bostone v roku 1913, úplne chudobná a zabudnutá. Lord Hope tiež neobišiel najlepšie, zbankrotoval a diamant sa stratil, neskôr bol predaný ako časť oblečenia.

Táto fotografia od Dane Penland-a je jednou z najznámejších fotografií Hope-ovho diamantu. Penland je fotograf múzea Smithsonian.

Ďalším majiteľom bol Abdul Hamid II – Turecký Sultán, kalíf Izraela, pán sveta (plus mal aj pár iných titulov). Jeho prívržencovia ho nazývali aj Abdul Zatratenia. Od prívržencov získal 450 tisíc dolárov a zaplatil túto sumu syndikátu dílerov diamantov. Potom venoval diamant jednej z jeho 4 žien a 223 konkubínam, ktoré zdieľali spolu jeho hárem. Jedna zo 4 žien nosila diamant dobre, ale nie veľmi dobre, pretože začala vytvárať intrigy voči Sultánovi a neskôr bola popravená. Jedného dňa pani Walsh Mclean-ová , ktorá zastávala na Sultánovom dvore funkciu, uvidela modrý diamant. Túžila po jeho vlastníctve. Diamant sa prepašoval opäť do Paríža, kde ho Abdul chcel predať, medzitým bol však z trónu zosadený a za predaj diamantu nedostal ani korunu. Pani Walsh Mclean-ová kúpila diamant v Januári roku 1911, pričom ho veľmi často nosila na jej známe Washingtonské party. V roku 1949, dva roky po jej smrti, Harry Winston kúpil celu McLean-ovej kolekciu, ktorá obsahovala nielen Hope-ov diamant, ale aj Hviezdu východu. Winston neskôr venoval celú kolekciu národu a dnes je na prezretie vo Washingtone D.C.

Fotka z prezentácie Hope-ovho diamantu múzeu Smithsonian v roku 1958. Z ľava do prava pani Winstonová, Leonard Carmichael – sekretár múzea Smithsonian a Dr. George S. Switzer – riaditeľ mineralógie.

V roku 1975 bol kameň vybratý zo zasadenia na vyčistenie a preváženie. Zistilo sa, že aktuálne váži 45,52 karátu a nie 45,50 karátu, ako sa predpokladalo. Veľa ľudí verí, že Hope je najväčším modrým diamantom na svete, ale to nie je pravda – je štvrtým najväčším. Je však najväčším tmavo modrým diamantom na svete. Ostatné diamanty majú svetlejšiu modrú farbu.

Fotografia z decembra 1971 – National Geographic

Predošlé vety boli tie, ktoré vyriekol inštitút Smithsonian (domov diamantu Hope). Sú tu však aj iné zaujímavé detaily priamo od inštitútu – hlavne čo sa týka histórie:

Nie je úplne presne jasné kedy a kde sa našiel diamant Hope, ale asi približne v roku 1668 v Indii v mieste zvanom Golconda. Tento región bol hlavným zdrojom diamantov na svete, pokiaľ sa neobjavilo nálezisko v Brazílii v roku 1723. Zdrojom farebných diamantov bola baňa Kollur. V roku 1668, Jean-Baptiste Tavernier, francúzsky obchodník s kameňmi, predal 110,50 karátový modrý diamant z Indie Kráľovi Ludvíkovi XIV. Diamant bol vybrúsený v Indickom štýle, ktorý kameň skôr zvýrazňoval vo veľkosti (teda nebol brúsený k briliancii). Kráľ dal v roku 1673 kameň prebrúsiť do tvaru srdca, ktorý zvýraznil jeho brilianciu a zredukoval váhu na 69,03 karátu. ( Uvažovalo sa , že 13,75 karátu vážiaci modrý diamant známy pod menom Brunswick Blue [Brunswický modrý] bol fragmentom Francúzskeho modrého diamantu. Experi však predpokladajú, že Brunswick Blue II [Brunswický modrý II] – 6,50 karátu vážiaci diamant hruškového tvaru je práve fragmentom z Francúzskeho modrého diamantu. V roku 1749 vlastnil diamant Ludvík XV a bol známy (Hope-ov diamant) pod menom French Blue (Francúzsky modrý). Kráľ ho dal zasadiť do slávnostných klenotov pre rád zlatej vlny. Počas vládnutia Ludvíka XVI a kráľovny Antoanetty vypukla Francúzska revolúcia, a niekedy medzi 11. a 17. septembrom 1792 bol kráľovský poklad vylúpený a kráľovské šperky a klenoty ukradnuté – vrátane Francúzskej modrej.

Fotografia urobená fotografom Chip Clarkom

Kde sa nachádzal modrý diamant po 20 rokov, nie je známe. Konečne sa v roku 1812 v memorande Johna Francillion-a objavila známka o 45,52 karátovom modrom diamante, ktorý vlastnil Daniel Eliason – Londýnsky obchodník s diamantmi. Tento spomínaný diamant bol bezpochyby vybrúsený z “Francúzskeho modrého” diamantu.

Za obrázky a informácie ďakujeme stránke http://famousdiamonds.tripod.com/, ako aj jej autorovi Ryanovi Thomsonovi.

zlatnik@zlatnik.sk

Comments

comments