Rubín (Korund)
Kryštálová sústava – trojuholníková, zloženie – oxid hlinitý, tvrdosť – 9.
Názvom rubín ( latinský názov rubeus – červený ) sa označuje červený korund drahokamovej kvality, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie drahokamy používané v klenotníctve. Rubíny môžu mať rozličné odtiene červenej farby, od ružovej cez purpurovú až po hnedastočervenú, čo závisí od obsahu chrómu a železa. Kryštály bývajú často zdvojčatené a sú náchylné na rozlomenie, hoci tvrdosť rubínu je hneď za diamantom.
Kryštálová sústava – trojuholníková, zloženie – oxid hlinitý, tvrdosť – 9. Názvom rubín ( latinský názov rubeus – červený ) sa označuje červený korund drahokamovej kvality, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie drahokamy používané v klenotníctve. Rubíny môžu mať rozličné odtiene červenej farby, od ružovej cez purpurovú až po hnedastočervenú, čo závisí od obsahu chrómu a železa. Kryštály bývajú často zdvojčatené a sú náchylné na rozlomenie, hoci tvrdosť rubínu je hneď za diamantom.
Najkvalitnejšie rubíny sa ťažia z Barmy a Thajska ( tu sa nachádzajú prevažne hnedastočervené rubíny ), ale aj z Afganistanu, Pakistanu a Vietnamu, kde sa vyskytujú predovšetkým jasnočervené kamene. Ďalšie náleziská sú v Indii, Severnej Karolíne v USA, Rusku, Austrálii a Nórsku; tieto kamene sú tmavšie.
Syntetický kryštál rubínu ako prvý vyrobil Francúz August Verneuil v roku 1902, a to tavením práškového oxidu hlinitého a farbiaceho materiálu.
Farba a hodnota
Najviac cenená na rubíne je jeho farba, ktorá sa v najvzácnejších prípadoch blíži k farbe holubičej krvi. Takéto kamene sa občas vyťažia v Barme, ale v posledných desaťročiach sa k významným náleziskám pripojilo aj Thajsko. Cena thajských kameňov sa však barmským nevyrovná. Jedným z mnoho titulov, ktoré boli barmským kráľom udeľované, bol „ Pán rubínov “.
“surový” rubín
Čo sa traduje o rubínoch
O rubínoch sa tradovalo, že majú moc všelieku, dokážu liečiť skľúčenosť, plašiť nočné mory a rozháňať jedovaté výpary. Ázijský bojovníci verili, že im šperk s rubínom zaistí nezraniteľnosť. Najefektívnejšie však drahokam fungoval „ voperovaný “ medzi kožu a sval. V štrnástom storočí bol zas rubín zárukou udržania si majetku a postavenia v spoločnosti. Do úst sa nevkladal len za účelom vyskúšania kvality, ale aj ako ochrana pred otráveným nápojom. V renesancii totiž bolo travičstvo vo veľkej obľube. Častejšie ako do úst sa však rubín odjakživa umiestňoval do šperku, aby obklopovaný briliantmi zdobil šije krásnych žien. Len niektoré z nich mali tú česť ich nosiť na hlave. Kráľovné. Ale aj kráľovné sa zdobili tradičnými typmi šperkov. Napríklad britská kráľovná Alžbeta II. nosí svoj slávny Timúrsky rubín, zasadený do náhrdelníku – ovšem len na počesť oficiálnych štátnych návštev. 
Slávne rubíny
Niektoré rubíny sa preslávili nielen vďaka svojej veľkosti, ale aj neskutočnej kráse a tvarom. Louvre v Paríži vlastní Anne of Brittany - 105 karátový, brúsený, ale nepravidelný (nesúmerný) rubín. 167 karátový Edwardov rubín bol darovaný Britskému Múzeu histórie prírody (British Museum od Natural History) Johnom Ruskin-om. Tento 167 karátový rubín bol pomenovaný na počesť Majora – Generála Sira Herberta Benjamína Edwarda (1819 -68), ktorý zachránil anglickú vládu počas rokov vzbury v Indii. Dva Asterické rubíny sú vystavené v Amerických múzeách: múzeum Smithsonian vlastní 137 karátový rubín Rosser Reeves a Americké múzeum histórie prírody vlastní 100 karátový rubín Edith Haggin de Long.
137 karátový asterický rubín Rosser Reeves
Asterické rubíny
Niektoré rubíny, ktoré sú brúsené do tvaru Kabošom, zobrazujú po správnym uhlom a svetlom žiarivú hviezdu (asterický efekt). To je spôsobené uzavreninami rutilu v rubíne. Uzavreniny rutilu pod dopade svetla na nich potom dané svetlo odrážajú a vytvárajú asterický efekt.
Zdroj: Cally Hallová – Drahé kamene, Rudolf Ďuďa – Luboš Rejl – Svet drahých kameňov, TOP CLASS 2/2002
Andrej Očenáš
