Kremnica (TASR) – Kanadská spoločnosť Kremnica Gold, ktorá plánuje obnoviť ťažbu zlata v Kremnici povrchovým spôsobom, zorganizovala v závere tohto týždňa poznávaciu cestu do podobnej bane Erzberg v rakúskych Alpách.

Proti ťažbe zlatonosnej rudy totiž intenzívne protestuje časť obyvateľov Kremnice, z obavy o rozvoj cestovného ruchu, nenávratne poškodenie okolitej prírody, otrasov pri odstreloch, ale aj z požívania kyanidu v procese získavania zlata. Podľa slov riaditeľa spoločnosti Borisa Bartalského, cestu do rakúskej bane zorganizovali pre odborníkov a novinárov a ponúkli možnosť návštevy aj pre zástupcov občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktoré proti realizácii zámeru spoločnosti bojuje.

V tomto pohorí sa nachádzajú najväčšie zásoby železnej rudy v strednej Európe a ruda sa tam ťaží už vyše 1500 rokov. Zásoby sú takmer nevyčerpateľné. V roku 1986 tam ukončili ťažbu podzemným spôsobom a začali ťažiť železnú rudu povrchovým spôsobom. Horninu dvakrát za deň odstreľujú trhavinou a odvážajú veľkokapacitnými nákladnými autami, s nosnosťou vyše 120 ton, na ďalšie spracovanie.

Slovenskí návštevníci sa mohli presvedčiť, že v blízkosti lomu, necelých 500 metrov stoja bez ujmy domy obyvateľov mestečka. Hospodárske budovy sa nachádzajú priamo v lome. Okrem toho práve baníctvo priláka každoročne do tejto oblasti približne 100 000 turistov. Môžu si prezrieť nielen lom na obrom “taxíku”, vyradenom a upravenom nákladom aute, ale aj sfárať do bývalých banských štôlní. Je v nich nielen múzeum banskej techniky, ale návštevníci názorným spôsobom získajú zaujímavé informácie o vzniku pohoria, histórii ťažby i technológie dobývania od najstarších čias po súčasnosť. V priestoroch lomu okrem toho usporadúvajú aj rôzne športové, motoristické a kultúrne podujatia, na ktoré zavíta takisto asi 100 000 ľudí. Rozvoj cestovného ruchu priniesol množstvo nových pracovných príležitostí pre obyvateľov blízkeho mestečka Eisenerz.

Projekt na ťažbu zlata v Kremnici je však rozlohou a používaním techniky a trhacích prác približne desaťnásobne menší ako v Erzbergu. Teda na Kremnicu a jej okolie bude mať oveľa menší vplyv. Kremničania sa nemusia obávať, pretože spoločnosť dokončuje štúdiu ťažby, v ktorej zohľadní všetky pripomienky odbornej i laickej verejnosti. Rakúsky príklad jednoznačne hovorí, že sa dá využiť aj na rozvoj turistického ruchu, konštatoval Bartalský.

So zámermi spoločnosti Kremnica Gold obnoviť ťažbu zlata vyslovil súhlas aj jeden zo zúčastnených odborníkov, koordinátor referátu surovinovej politiky a palív Ministerstva hospodárstva SR Rudolf Šembera. Pre TASR uviedol, že ide o odvážny, ale potrebný projekt. Podľa neho treba nerozvážne utlmené baníctvo na Slovensku revitalizovať, pretože trend v celej Európe aj na svete je maximálne využívať domáce surovinové zdroje. Pritom získať investorov v tejto oblasti nie je jednoduché.

Zdroj: © TASR 2006

www.zlatnik.sk využíva agentúrne spravodajstvo TASR. Publikovanie alebo ďalšie šírenie obsahu správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.