Mesiac po výstave v Talianskej Vicenze sa od 23. februára 2007 otvorili brány 34. medzinárodného odborného veľtrhu hodín, šperkov, drahokamov, perál, strieborných a zlatých výrobkov s príslušným výrobným a prevádzkovým zariadením na výstavisku v nemeckom Mníchove známeho ako Inhorgenta Europe 2007. Redakcia www.zlatnik.sk nemohla samozrejme chýbať a prináša Vám pohľad a prierez trojdňovou návštevou veľtrhu.

Na výstavu sme cestovali formou sponzorovaného zájazdu cez spoločnosť EXPO-Consult+Service, spol. s r.o. www.expocs.cz, ktorý zahŕňa cestu autobusom z Bratislavy, cez Brno a Prahu až na výstavisko, jednodňovú vstupenku a ubytovanie v príjemnom penzióne 30 km od Mníchova. Je však možné si zvoliť za príplatok vstupenku dvojdňovú a tiež večeru, ktorá pozostáva z domácej špeciality – údeného bavorského kolena a samozrejme piva – predsa len Bavorský kraj si bez piva nie je možné predstaviť a ak sa povie pivo jačmenné, ale to som sa už nechal uniesť.

Deň I.

Z Bratislavy sa odchádzalo tesne pred polnocou s tým, že autobus bol poloprázdny. Vedeli sme, že tento rok bola účasť zo Slovenska rekordná, ale viacerí si zvolili vlastnú dopravu. Cesta do Brna, do Prahy bola dosť úmorná, hlavne z dôvodu známej panelovej diaľnice, ktorá Vás riadne vytrasie. V Prahe som si aspoň ja osobne užil krásny nočný výhľad na hlavne mesto Českej republiky a po prestávke pred hranicami s Nemeckom zaspal. Tesne pred 10 hodinou sme dorazili pred Mníchov za pekného počasia a preplnenej diaľnice, čo nás mierne zdržalo. Nakoniec niečo po 10 hodine sme z autobusu vystupovali par sto metrov od vstupu na Inhorgentu.

Vstup na samotné výstavisko je výsledkom nemeckej precíznosti a asi nejako tak si predstavujem krásne prostredie, ktoré patrí ku koloritu samotnej výstavy – človeka to poteší a zároveň aj navnadí.

Prejdime však pred vstupom na výstavu k samostatnému výstavisku a faktom:

Vystavovalo sa v šiestich pavilónoch na ploche 65 000 m2:

A1: hodinky a nástenné hodiny
A2: vybavenia dielní hodinárov, zlatníkov a klenotníkov, puzdra a obaly, strieborný tovar, drahé kamene, šperky
B1: hodinky, šperky, perly, fórum výrobcov platinových šperkov
B2: šperky, drahé kamene, perly a strieborný tovar
C1: šperky, drahé kamene, strieborný tovar a miesto seminárov
C2: dizajn a moderný dizajn v šperkoch, inovácie v odbore, nová značky v odbore, fórum strieborníkov.

Pekný výber čo poviete. Po vstupe do haly sme sa zaradili do krátkej rady, kde sa vstupenky menili za kartičky s čiarovým kódom. Je potrebné poznamenať, že hoci čakalo na výmenu vstupeniek dosť veľa ľudí, tieto menili pri piatich pultoch a tak bol každý spokojný.

Po vložení kartičky do čítačky sme sa už dostali na samotnú výstavu a naše kroky smerovali do pavilónu A2, ktorej súčasťou bolo náradie. V A2 pavilóne sa nachádzali známe spoločnosti predávajúce náradie a vybavenie pre zlatníkov. Stačí keď spomeniem Horbach, ktorá sa tento ročník orientovala hlavne na vákuové odlievanie, teda aj predstavovala novinky v tomto odvetví. Fischer už tradičný vystavovateľ a dodávateľ zlatníckeho náradia nemohol chýbať a predstavoval hlavne zlatnícke náradie, od zlatníckych stolov, cez rôzne vytĺkače, ohýbačky, letovacie stroje, rodiovacie prístroje a rôzne drobnosti.

V stánku firmy J.Schmalz nás zaujal hlavne stereo mikroskop, ktorý bol ideálny hlavne pre fasérov, alebo rytcov. Jeho parametre boli ohromujúce a na fotke môžete vidieť, ako prístroj dokáže zväčšovať. Tiež nás zaujala profilový resp. uhlový prístroj resp. sada prístrojov, pomocou ktorej je možné vytvárať profilové a uhlové rezy. Okrem toho si na fotografii môžete pozrieť malú zlatnícku dielničku, ktorej nechýba naozaj nič a v prípade, že chýba – môžete si jednotlivé prístroje dokúpiť.

Nesmieme zabudnúť na v našich končinách pre niektorých výrobcov známu spoločnosť OTEC, ktorá vyrába prístroje na brúsenie, leštenie a obrábanie / omieľanie výrobkov od ich hrubej formy až po finálny vyleštený výrobok. V tejto spoločnosti sme sa zastavili asi na polhodinu a podebatovali so slečnou z ktorej sme „vytiahli“ pár dobrých rád a postupov ako aj odporúčaní, ktoré sa inak asi ani nedozviete. OTEC tu samozrejme vystavoval inovované verzie strojov OTEC MAXI ako aj MINI a tiež svoju „uber“ mašinku pre veľkovýrobu na ktorú sme pozerali naozaj s rešpektom.

V pavilóne A bolo naozaj veľa firiem, ktoré predvádzali a predstavovali najnovšie stroje, či už odlievacie, alebo laserové stroje zváračky / letovačky, ktoré sú však bohužiaľ cenovo hlavne pre našinca cenovo neskutočne vysoko. Pozornosť budili aj technologické novinky z minulého roka ako prístroje PUK 1 a 2 od spoločnosti Lampert ( podľa našich skúseností s týmto prístrojom žiaľ nie vhodné pre sériovú výrobu / teda letovanie), potom gravírovacie prístroje, ktoré „gravírujú samé“ čo znamená, že rytec nemusí tlačiť na rydlo, čím predchádza rytec bolestiam v predlaktí a neskoršie aj chorobám (tenisový lakeť a pod.) V pavilóne sa však našli aj malé a zaujímavá spoločnosti zaoberajúce sa špecifickými vecami ako malé brúsky, kefky, malé prístroje a pod.

Čo nás veľmi zaujalo boli firmy a spoločnosti, ktoré sa zaoberali predajom a spracovaním zlata a iných drahých materiálov – ako je u nás napr. Zlatá huta / Safina. Tieto firmy však nedodávali iba zlato vo forme plechu a štvorcového drôtu, ale mali ste na výber rôzne hrúbky, rôzne tvary a veľkosti. Mohli ste zlato rovno kúpiť vo forme stežejky a to nielen guľatej, ale napr. štvorcovej, alebo si kúpiť štvorcovú – okrúhlu obrubu na daný kameň k tomu si vybrať špačkovanú šinku s danou veľkosťou a stačí jedno letovanie, zasadenie kameňa, vyleštenie a prsteň je hotový. V tomto prípade bolo vidno, že Slovenské spoločnosti sú v týchto veciach dosť pozadu a to som ešte nespomenul karabínky a rôzne zapínania od výmyslu sveta, na ktoré v našich končinách ani nenarazíte. Tiež bola možnosť vidieť Mogume Gane šperky.

V A2 pavilóne si ešte mohli prísť na svoje majitelia zlatníctiev, ktorí mali záujem o bežné, alebo luxusné krabičky – šperkovnice. Spomeniem aj firmu LUMANI, ktorá predávala veľmi pekne strieborné šperky za celkom prijateľné ceny.

V pavilóne B1 prevládali hlavne luxusné šperky. Pred vstupom do tohto pavilónu sme si pripravili fotoaparát, aby sme sa s vami mohol podeliť o tie nádherne šperky, ktoré tam sa vystavovali. No hneď ako sme odfotili jeden a potom druhý šperk pribehla ku nám slečna zo stánku, že v tomto pavilóne sa fotiť nesmie z čoho sme boli prekvapení. To iste sa nám stalo aj pri natáčaní kamerou, ale to už sa prihovoril aj miestny človek z výstavy. Musíme sa priznať, že zo začiatku sme boli z týchto šperkov dosť rozčarovaní, hlavne z tých, v ktorých boli zasadené veľké diamanty, no po prejdení asi polovice pavilónu sme prišli nato, že dosť veľa šperkov bolo skoro na jedno kopyto – veľa zlata a kopec diamantov, samozrejme česť výnimkám.

Výnimkou bola firma BUNZ s úplne odlišnými šperkami, ktoré zaujali bez toho, že by v nich bolo zasadených niekoľko desiatok, alebo stoviek diamantov.

V pavilóne B1 sme si mohli prezrieť aj tzv. Platinum Fórum, čo je združenie výrobcov platinových šperkov. Bolo si možné pozrieť platinové šperky z rôznych kútov sveta, ako aj víťazné platinové šperky.

Pre nahliadnutie na fotografie šperkov navštívte tento odkaz: http://media.messe-muenchen.de/inhorgenta/Standard_e/SelectCatalog_Presse.jsp

V pavilóne B2 si na svoje prišiel každý, kto ma rád diamanty, perly a prírodné drahé kamene. Napríklad spoločnosť Ph. Hahn Sohne, mala vo svojich výkladoch diamanty od veľkosti 1 až 13 karátov v najvyššej kvalite, v rôznych farbách. Jedným slovom nádhera. V ich stánku sme si všimli aj svetoznámeho brusiča diamantov, pána Gabiho Tolkowského. V tomto pavilóne sa dali nakúpiť diamanty, alebo nádherne tahitské perly rôznej veľkosti, všetko záležalo iba na tom, koľko peňazí ma človek pri sebe.

To bol aj koniec prvého dňa na výstave, ktorý sme zvládli len tak tak. Predsa len únava z autobusu a prechod na výstavu dá zabrať. O 17 hodine sme teda nastúpili do autobusu a presunuli sa o 30 km od Mníchova do penziónu. Po vstupe sme dostali kľúčiky a mohli sa ubytovať. Čo povedať na izby ? Jednoducho nemecká precíznosť a poriadok, všade čisto. Čo mňa osobne potešilo bola tvrdá vložka v posteli.

Po hodinke sme sa presunuli na večeru, ktorou bola špecialita Bavorské údené koleno a samozrejme pivo. Popravde kolená mám rád, ale toto bola špecialita neskutočnej chuti. Rovnako chutilo aj pšeničné pivo, ktoré chutilo za medom a bolo typicky mierne mútne.

Deň II.

Raňajky, ktoré boli v cene zájazdu opäť prekvapili – asi som si len myslel, že viem čo sú to švédske stoly, pretože v tomto penzióne tento pojem nabral úplne iný rozmer.

Dosýta najedení a spokojní sme teda pobalili veci a nasadali do autobusu s príchodom na výstavisko o 9 hodine ráno. Tu už záležalo na zúčastnených, či navštívia mesto Mníchov, alebo využijú zakúpenú dvojdňovú vstupenku. Výsledok bol ale výborný, na výstave po normálne prespanej noci som sa cítil oveľa lepšie a lepšie sa aj pozeralo, rozprávalo a jednalo. Pred nami zostali pavilóny C1 a C2.

Predposledný pavilón C1 patril opäť drahým prírodným kameňom a perlám, objavili sa tu však a samozrejme aj predávali syntetické kamene. Veľmi veľa obchodníkov predávalo diamanty v rôznych veľkostiach a farbách, ale aj forme – zaujímavé boli ponuky prevŕtaných surových diamantov ešte v kryštalickej forme, ktoré boli následne navlieknuté na nitke. Zaujali nás aj stánky s opálmi, ktoré vystavovali prekrásne kúsky rôznych druhov opálov.

Dizajnové šperky a inovácie sa nachádzali v poslednom pavilóne C2. Našli sme zopár naozaj pekných inovačných a moderných kúskov, zaujímavo vyzerali titánové šperky s diamantmi a zaujal aj luxusný USB kľuč s diamantom v strede, alebo strieborné šperky s motívmi kvietkov, ktoré boli vytvorené Coloritom. Veľa šperkov bolo vyrobených z iných materiálov ako zlata a niektoré kúsky boli naozaj dizajnérskym skvostom, ale ako sa hovorí: sto ľudí, sto chuti. Priečne celým pavilónom bola situovaná tzv. Design Avenue teda niečo ako aleja dizajnu, vytvorená drevenými stolíkmi, ktoré mali vo svojej vrchnej časti vystavené šperky. Okrem toho sa pri odpočívadlách resp. medzi nimi nachádzali veľké bloky ľadu, ktorý sa postupne topil. Aj to všetko prispelo k celkovému koloritu pavilónu patriacemu dizajnu.

Po návšteve posledného pavilónu sme sa rozhodli nasýtiť hladné krky a výstava je samozrejme aj na túto príležitosť pripravená. Reštaurácia je naozaj priestranná pre veľmi veľa návštevníkov a ponuka je bohatá ani nie čo do počtu, ale skôr do kvality.

Nezmienil som sa ešte o ponuke kníh a časopisov zaoberajúcich odborom zlatníctva, ale aj drahými kameňmi a technologickými postupmi. To všetko bolo možné kúpiť tesne po vstupe a ponuka bola bohatá.

Nakoniec tesne pred 17:00 hodinou sme opustili brány výstaviska a nasadli do autobusu na dlhú cestu domov. Cestu domov spríjemnili nejaké tie filmy a aj to, že z Brna sa vodič snažil šoférovať po nepanelovej časti diaľnice. V Brne nás privítal padajúci sneh a zima a to isté aj v Bratislave na Slovensku.

Záver

Čo povedať na záver – nie je nič jednoduchšie. Pre tých, ktorí sa pohybujú v odbore zlatníctva, drahých materiálov, drahých kameňov, diamantov je návšteva výstavy priam nutnosťou nakoľko si tu každý nájde to svoje, okrem toho si je možné na vlastné oči pozrieť technologické novinky a v neposlednom rade aj nakúpiť.

Na nasledujúci ročník sa už vopred tešíme a v prípade, že sa zo Slovenska nazbiera ešte viac ľudí, ktorí pocestujú autobusom, nepôjde trasa cez Česku republiku, ale cez kratší a oveľa pohodlnejší úsek Rakúskom.

Na poslednú chvúľu sme dostali aj štatistiky z aktuálneho ročníka veľtrhu: celkovo prišlo na Inhorgentu 31.000 návštevníkov zo 70 krajín, z toho 30% zahraničných (asi 10.000 osôb). Z Českej republiky prišlo 400 návštevníkov  a zo Slovenskej republiky rekordných 150 osôb, čo znamená viac ako 50% nárast.

Zdroje: www.zlatnik.sk, http://www.inhorgenta.com/

Comments

comments